Jméno : Jareth Deveron
Hráč: Zaph
Věk : 17 let
Božský rodič: Héfaistos
Vzhled: Jareth spadá do kategórie úplne normálne vyzerajúcich chlapcov. Nie je to žiadny špeciálny krásavec, za ktorým by stáli zástupy obdivovateliek, no nemôže tvrdiť ani to, že by mal niekedy núdzu o dievčatá. V jeho prípade je to pomerne prekvapivé, keďže jeho otec – Héfaistos, je považovaný za toho najškaredšieho zo všetkých Bohov. Svoje výzorové črty však zdedil najmä po matke, ktorá sa pred narodením syna aktívne venovala modelingu. Práve jej môže vďačiť za svoju pokožku s jemným medeným nádychom, tmavé a vlnité vlasy, ktoré si udržuje v jednej dĺžke, zaujímavo tvarované oči, ktoré akoby menili farbu podľa jeho nálady a v neposlednom rade aj výrazne vykrojené pery. Jeho tvár a aj ostatné črty sú však tvrdé a hranaté, akoby vytesané z kameňa a presne to je dôkazom toho, že je jeho otec ten, ktorý je. Čo sa týka oblečenia, nemá žiadny špeciálne vyhradený štýl. Najčastejšie na sebe nosí obyčajné džínsy alebo užšie nohavice, ktoré dopĺňa jednofarebnými tričkami poväčšine s výstrihom v tvare písmena V. Občas však na ňom zazriete aj o niečo elegantnejšiu košeľu, sako a poltopánky a možno práve vtedy vám dôjde, že skutočne vyzerá dobre. V elegantnejšom štýle totiž pôsobí oveľa istejšie a pohľadnejšie, ako v tom športovom. Pokiaľ by ste však na jeho krku či zápästiach hľadali nejaké doplnky, hľadali by ste márne. Nič také totiž nepreferuje.
Povaha: Mama mu vždy hovorievala, že je jeho povaha presne taká, ako more. Keď svieti slnko, je pokojné a nádherné, no potom sa znenazdajky zjavia rozsiahle sivé mračná a rozbúrené more je tou najväčšou pascou pre tých, ktorý sa na ňom plavia. Časom sa Jareth presvedčil, že je to naozaj to najvýstižnejšie, čím by mohol seba samého opísať. Keď má obdobie pokojných dní, je veľmi milý a dobrosrdečný, rád pomáha svojmu okoliu a priateľom a veľmi veľa rozpráva. V tomto období sa snaží spoznávať aj čo najviac ľudí, pretože sú jeho komunikačné zručnosti na najvyššej úrovni. Nešetrí na komplimentoch a pokukuje po dievčatách. Potom sa však všetko zmení. Už ráno sa zobudí v zlej nálade, svoj čas trávi najradšej sám v kováčskej vyhni, ľuďom sa vyhýba, aby na nich nebol zbytočne príliš odporný. Samozrejme, nie vždy sa mu to podarí a veľa krát na niekoho bez väčšieho dôvodu vybuchne. V minulosti to bolo hlavne mama, teraz sú to však jeho nový súrodenci. Každopádne, tých zlých dní má našťastie oveľa menej, ako tých dobrých, a preto sa za každú cenu snaží rozmýšľať čo najpozitívnejšie. Vo svojom voľnom čase sa najradšej venuje fyzickej práci a cvičeniu, pretože nemôže zaprieť svoju prirodzenú podstatu Héfaistovho syna. Okrem toho si však rád prečíta dobrú knihu, čo sa na ňom podpísalo z intelektuálnej matkinej povahy.
Určení: Všetko sa to udialo v jeden úplne pokojný večer, ktorý však pre Jaretha určite nebol tak pokojný, ako mohol byť. Bol to totiž jeden z tých dní, kedy bola jeho nálada na bode mrazu a Hermova ubikácia a jej nikdy nekončiaci ruch mu liezli na nervy ešte viac, ako zvyčajne. Mal štrnásť rokov a už vtedy dokázal byť poriadne nepríjemný na ľudí vo svojom okolí, a tak len ticho sedel na svojom lôžku a snažil sa nevnímať hluk a lietajúce vankúše, ktoré mu svišťali popred nos. Keď ho však nakoniec jeden z letiacich bielych štvorcov predsa len zasiahol do hlavy, nahnevane vypochodoval vonku, pričom ho nohy niesli priamo k spoločnému táboráku. Bol podvečer, a teda tam bolo len pár ľudí, ktorí si spokojne pochutnávali na predčasnej večeri pri spoločných stoloch. On však nemal náladu sedieť medzi ľuďmi, a tak si na tanier nahádzal kúsok zo všetkého, čo mu padlo do oka a zamieril priamo k ohnisku. Skôr, ako začal jesť, hodil kúsok zo svojho vybraného jedla do ohňa a posadil sa hneď vedľa, pričom ho príjemné teplo šteklilo na tvári. Myseľ mal plnú nepríjemných myšlienok a jedlo, za ktorým by sa inokedy oblizoval aj za ušami mu tentokrát vôbec nechutilo. Mal pocit, že prehĺta kamene, a tak po malej chvíli premáhania sa preklopil do ohňa aj zvyšok svojej večere, no aj napriek tomu sa nepostavil a neodišiel preč. Sedel tam ešte hodnú chvíľu, hľadel na plápolajúce plamienky a zhlboka dýchal. Oheň mu nikdy nevadil a nikdy sa ho nebál. Potom sa stalo to, na čo nezabudne snáď nikdy. Doteraz sám nevie prečo, no natiahol ruku priamo k plameňom. Na jeho veľké prekvapenie cítil jedine príjemné teplo, žiadnu horúčavu či bolesť. Keď ruku stiahol späť k sebe, nebol na nej ani náznak popálenia. Vtedy sa všetko okolo neho akoby rozžiarilo zvláštnym oranžovým svetlom, ktoré sa nakoniec sformovalo do žiarivého kováčskeho kladiva. To bol ten znak, na ktorý čakal už od kedy do tábora zavítal prvý krát. Jeho otec je Héfaistos – boh ohňa a kováčskeho remesla.
Zapsané předměty a kurzy:
Starořecká mytologie (P)
Nauka o bozích (P)
Seznamte se,příšera (K)